emma.blog.pravda.sk

Vysoké školy na Slovensku často bývajú témou diskusie. Okrem toho, že je v mnohých prípadoch hodnotená kvalita vysokého školstva, nezvykom nie je ani kritika kvantity. Mať titul je, zdá sa, vecou módy a tak sa naše vysoké školy vo všeobecnosti nemôžu sťažovať na nedostatok uchádzačov. A sťažovať sa nemôžu ani na neprajníkov.

“V rebríčkoch kvality máme najmenej vysokých škôl z krajín V4” hlása titulok článku Denníka N, ktorý vyšiel 25.marca 2015. V porovnaní s Poľskom, Maďarskom a Českou republikou sa umiestňujú naše vysoké školy v prestížnych rebríčkoch porovnávajúcich kvalitu škôl najmenej. Vôbec najkvalitnejšou školou je podľa rôznych svetových rebríčkov Univerzita Komenského sídliaca v Bratislave. Tá sa v týchto rebríčkoch objavuje prakticky ako jediná.

Akademická rankingová a ratingová agentúra robí pravidelné hodnotenia vysokých škôl na Slovensku. V nich hľadá odpovede na niekoľko otázok súvisiacich s kvalitou vysokých škôl. Hoci často tieto hodnotenia školy vnímajú ako kontroverzné, samotná agentúra aspoň v malej miere odhaľuje nedostatky jednotlivých škôl súvisiacich s kvalitou. Problémom je neraz veda a výskum, v ktorých podľa informácií zverejnených v poslednej správe z roku 2014 zaostávame za svetom, keďže našim vysokým školám nechýbajú publikácie z hľadiska kvantity ale z hľadiska kvality.

Na koncoch rebríčkov s podobným zameraním často končia súkromné vysoké školy. Ani v tomto prípade to nie je inak. Okolo súkromných VŠ sa neraz vznáša vlna pochybností, ktorá v minulosti vyústila aj do tlaku na zníženie či úplné zrušenie dotácií od štátu. Práve kritika súkromných škôl z hľadiska kvality môže byť paradoxom pre cudzincov. V zahraničí sú totiž súkromné vysoké školy zárukou dobrého vzdelania a patria medzi tie najprestížnejšie. U nás, naopak, zamestnávatelia pozerajú na takýchto absolventov cez prsty. Súkromné školy na Slovensku ani zďaleka nemajú takú tradíciu ako v iných krajinách, no ani to by nemalo byť ospravedlnením pri hodnotení ich kvality. Kvalitná veda a výskum by totiž nemusela byť doména len pre verejné vysoké školy. Práve súkromné školy by v tejto oblasti mohli nasadiť latku oveľa vyššie a tým pádom donútiť k akejsi „konkurencii“ v tomto smere. Tá by mohla posunúť celkovú kvalitu nad súčasnú úroveň. Z praxe vieme nájsť niekoľko príkladov, keď napr. firmy so súkromným zriaďovateľom poskytli lepšie služby ako firmy zriadené štátom. Žiaľ, u súkromných škôl (a nie je to prekvapením) je často prioritou zisk, nie poskytnuté vzdelanie. Za tohto predpokladu sa vyššie spomenutá snaha o zlepšenie nedá očakávať.

Kým uplatnenie na trhu práce po škole môže byť jedným z indikátorov kvality školstva, o kvalite jednotlivých vysokých škôl nemusí povedať ani zďaleka nič. Absolventi vysokej školy sa totiž nemusia zamestnať v oblasti, v ktorej získali titul. Navyše, mnohé inzeráty hľadajúce vysokoškolských absolventov obsahujú aj položku, ktorá informuje o požadovanej dĺžke praxe. Tá je azda ešte dôležitejšia, než samotný titul.

V článku “Mgr.? Ing.? Žiadny titul prácu nezaručí”, ktorý je dostupný na stránke www.vysokeskoly.sme.sk rozoberá jeho autorka dôležitosť vysokoškolského titulu ale ukazuje aj možnosti, ktoré k uplatneniu sa v odbore reálne pomáhajú. Nikoho neprekvapí, že okrem titulu či ovládania svetového jazyka je dôležité aj nadobudnutie praxe. Pri prehľadávaní portálov, ktoré ponúkajú inzerciu v oblasti hľadania či ponuky pracovných príležitostí nájdeme len málo inzerátov, ktoré nevyžadujú od uchádzača aj prax v obore. Obvykle minimálne 2 roky.

Prepájanie školy s praxou je dôležitou súčasťou a dnes už takmer nevyhnutnosťou štúdia uchádzačov o zamestnanie v oblasti, ktorú študujú. Pomôcť pri hľadaní môžu aj stáže vo firmách, ktoré s odborom súvisia. Práve prepájanie praktického s teoretickým by mohlo školám zabezpečiť potrebný vyšší kredit u verejnosti. Šanca vyskúšať si praktické využitie vedomostí už počas štúdia je na nezaplatenie a každá škola by mala zvážiť, či by nebolo vhodnejšie popri teoretických predmetoch ukázať študentom aj čo-to z praxe. Ocenili by to tak samotní študenti, ako aj ich budúci zamestnávatelia.
Problém kvality vysokých škôl na Slovensku je nepochybný, no určite nie neriešiteľný. Práca na vede a výskume či príprava odborníkov do praxe praktickými predmetmi môže byť pri zvyšovaní kvality nápomocná.